Divadelné predstavenie: Koho ruka je tá pravá

Názov hry:   Koho ruka je tá pravá
Scenár, réžia:  Miroslava Micháliková
Námet:  Žiaci ŠI
Foto:  Michal Petreje, Margaréta Michelová
 
Osoby a obsadenie:
Kráľ Gregor:    Jakub Špaček
Kráľovná Izabela:   Lucia Lachová
Princezná Dorota:   Patrícia Rybanská
Princezná Leona:   Simona Michalková
Nikoletta, slúžka:   Nikola Barteková
Rytier Matiáš:   Martin Ozorák
Kráľ Teodor:    Jan Linhart
Jana I:   Gabriela Horňáčková
Jana II:   Petra Barančíková
Atrey:   Richard Berko
Filip:   Miroslav Daniš
Žigmund:   Juraj Hladík
Danila:    Sabína Michalková
Krčmárka:    Kristína Pelechová
 
O hre:
 
„To je dnes ale blázinec! Človek si už ani na hrade nežije dobre …“ A niet sa čomu čudovať. Kráľ Gregor smúti. Má dve dcéry na vydaj a manželku, ktorá mu robí zo života peklo.
Kráľovná Izabela presne vie, čo chce. A naplánuje život aj ostatným. Aby zabezpečila mier, ponúkne svoju dcéru Dorotu kráľovi Teodorovi, ktorý prichádza so svojím vojskom. Dorota však na svojho nastávajúceho nečaká a utečie z hradu. Svoju druhú dcéru Leonu ponúkne rytierovi Matiášovi, ktorý sa však zahľadí do Doroty, a to ani zďaleka nie je posledný pytač. Kráľovná stráca pôdu pod nohami, vojna je za dverami a všetci hľadajú stratenú princeznú.
Atrey prišiel vinou svojho brata Filipa o hrad, spoločenské postavenie a pozemky. Stáva sa z neho nájomný žoldnier bez domova. Spolu s bratom sa nechtiac zapletú do klbka problémov. Unesú princeznú, pustia sa do bitky, a napriek všetkým úskaliam sa im podarí vyriešiť aj dlhotrvajúci osobný spor.
Ako to už býva zvykom v každej komédii, aj táto sa napokon končí šťastne.
Publikum si vypočulo stredovekú hudbu, videlo vtipné situácie, romantiku dávnych čias, tanec a úžasné herecké výkony našich žiakov, ktorí sa postarali o dobrú náladu a pekný kultúrny zážitok.
 
 
Očami žiakov
 
Toto bolo moje druhé divadelné predstavenie, na ktorom som sa zúčastnila. Minulý rok sme sa zamerali na život študentov so záujmom o hudbu a tanec. Tento rok sme nacvičili historickú hru, v ktorej králi bojovali o ruku princeznej. Skúšky prebiehali pomerne hladko. Verím, že si každý z nás z tohto predstavenia niečo zobral. Získali sme nielen cenné skúsenosti, pretože sme vystupovali pred divákmi, ale užili sme si spolu aj veľa zábavy.

Gabika Horňáčková

 
V tomto historickom predstavení sme vtipne poňali boj dobra proti zlu, spravodlivosti proti neprávosti a, samozrejme, nevyspytateľnú lásku.
Pred našou prvou premiérou sa tréma dala doslova krájať. Na divadle je krásne to, že nikdy všetko nedopadne presne tak, ako ste si to predstavovali alebo ako ste si to nacvičili. Každé jedno vystúpenie je niečím iné a jedinečné. Publikum bolo úžasné, zdieľalo našu radosť a verím, že aspoň na chvíľu zabudlo na všetky každodenné starosti a problémy. Je to povznášajúci pocit, keď môžete naraz urobiť radosť toľkým ľuďom. Preto ďakujem všetkým, ktorí sa na tomto predstavení podieľali.

Richard Berko

 
 
Hoci záporný, ale hrdina.
 
V osobnom živote sa snažím žiť tak, aby som sa bez problémov mohol pozrieť do zrkadla. Ale čo robiť v prípade, že vám niekto ponúkne pozíciu zlého, arogantného šľachtica? Prijmete? Odmietnete? Pozrel som sa na svoj obraz v zrkadle a pomyslel som si: „Nie som zlý, ale zahrám to!“
Divadelné predstavenie s názvom KOHO RUKA JE TÁ PRAVÁ mi dalo do života veľa. Hoci samotná hra trvá približne hodinu, na jej nácviku som strávil desiatky hodín. Tie mi ukázali, že život nie je len čierno-biely. Hoci hráte darebáka, nemusíte sa báť, že vám niekto pôjde po krku. Ste totiž niekto iný, a napriek tomu sami sebou. Váš vlastný brat vás nemá rád, princezná, ktorú zachraňujete, vás nenávidí a verný sluha vás nečakane pri najbližšej príležitosti opustí. Život ako z rozprávky. Čo viac by si šľachtic, ako som ja, mohol priať? Ľutovať môžu tí, ktorí si vystúpenie neprišli pozrieť, pretože o deji viac nenapíšem ani pol slova. Chcel by som sa skôr podeliť o pocity.
Zo začiatku bola veľkou prekážkou plachosť. Vystupovanie na javisku, aj keď len pred pár kolegami na skúškach, bolo prinajmenšom zaujímavé. Tréma robí divy, ale postupom času si na ňu človek zvykne, prestane si ju uvedomovať, no a po niekoľkých hodinách nekonečného opakovania jednoducho zmizne. Už to nie ste vy, keď sa snažíte hrať nejakú postavu. Už je to postava, ktorá sa snaží predať. Či ste kladná, alebo záporná postava, kráľ, poddaný, rytier či slúžka, na javisku máte svoj osud vopred napísaný. Viete, čo vás čaká. No i napriek tomu v deň predpremiéry prichádza náš priateľ – stres. Je to oveľa horší pocit ako pred písomkou. Rozdiel je ale v tom, že ak máte okno na písomke, výsledné hodnotenie vám môže pokaziť známku. Okno počas predstavenia zase môže spôsobiť úplnú katastrofu a pád celej hry, ak z toho nenápadne nevykorčuľujete. Keď stojíte v zákulisí a čakáte na svoj výstup, aby ste mohli povedať svoju repliku a potom konečne odkráčať späť do zákulisia, tak vás zalieva adrenalín. Neustále myslíte na to, aby ste nezabudli na nástup, aby ste sa nepotkli cestou na javisko, aby ste nezabudli text. Myslíte jednoducho na všetko.
Niekto múdry mi raz povedal: „Nie je umenie dostať okno, ale mať čisté okno!“ Za možnosť zahrať si v tomto predstavení som veľmi vďačný. Ak by som mohol vrátiť čas a vybrať si znova, či hrať alebo nehrať, vybral by som si rovnako.

Miroslav Daniš

 

V dňoch 10. a 12. februára sa uskutočnilo divadelné predstavenie, ktoré zorganizovala hlavná vychovávateľka na školskom internáte p. Micháliková. Žiaci, ktorí sú v ňom ubytovaní, sa s radosťou stretli a pustili sa do náročnej práce. Spoločne vymysleli aj zápletku.
Nacvičovanie prebiehalo každý týždeň v utorok a štvrtok. Pri nácviku sme si vypočuli množstvo neuveriteľných a vtipných „hlášok“. Prial by som si, aby sa na nich zasmiali aj tí, ktorí videli tie vydarenejšie vystúpenia. Týždeň pred predstavením sme si mysleli, že budeme mať problém ho odohrať, pretože nám vypadávali texty a viacerí mali zdravotné problémy. Ale plagáty už boli vytlačené a vylepené, tak sme ho nechceli odvolať.
Tesne pred premiérou som sa spýtal všetkých hercov, aký majú pocit z predstavenia, na ktoré príde väčšinou ich rodina. Niektorí sa naň tešili a niektorí sa báli, že niečo pokazia. Ale v konečnom dôsledku sa predstavenie vydarilo. Herci povedali aj počas premiéry pár veľmi pekných „hlodov“ a po ich vypočutí sme sa vzadu v zákulisí doslova váľali od smiechu. Hlavné však je, že sme si to všetci užili.
A najlepšia atmosféra bola na predstavení pre deti so zdravotným postihnutím z Odborného učilišťa na Dúbravskej ceste. Vďačnejšieho diváka hádam nikde nenájdete. Publikum tlieskalo častejšie a úprimne sa smialo. Najlepšie však bolo, že tieto deti vám po skončení hry chceli podať ruku a chceli sa vám zároveň za všetko poďakovať. Aj preto má hranie divadla zmysel. Ľudia sú vám vďační za to, že im robíte radosť.
Pevne verím, že aj ten ďalší rok sa divadelné predstavenie zorganizuje a veľmi rád sa prídem pozrieť na to, čo naši herci vymyslia.

Špaček Jakub, II. PŠ

 
 
FOTOGALÉRIA