Exkurzia v Západoslovenských tlačiarňach Skalica

V utorok 27. 6. 2017 sme sa vydali na exkurziu a výlet s triednym učiteľom Mgr. M. Švorcom a profesorom Ing. V. Macenkom. Po príchode oneskorencov vlak vyrazil z hlavnej stanice a po takmer dvoch hodinách sme boli v Skalici. Je to mesto, v ktorom sa nachádzajú Západoslovenské tlačiarne a Grafobal. My sme smerovali do Západoslovenských tlačiarní. Pri obhliadke malého grafického štúdia, rôznych polygrafických strojov i práce tlačiarov sme videli a počuli, čo nás v budúcnosti čaká. Polygrafia prešla vývojom a je na úplne inej úrovni, ako bola kedysi. To sme si všimli neskôr na plánovanej výstave tlačových aj zošívacích strojov zo starej školy v pripravovanom múzeu, ktoré takmer dvesto rokov fungovalo ako tlačiareň. Z jeho stien a strojov stále sálala dobová atmosféra a s údivom sme sledovali, aké podmienky mali kedysi pracovníci, ktorí vdychovali život vytlačeným stránkam a slovám. Dozvedeli sme sa, že tlačiareň takmer sto rokov prevádzkovala rehoľa Jezuitov v Skalici. Vydávali divadelné texty s náboženskou tematikou, modlitby, liturgické knihy a z významných osobností slovenskej literatúry tu tlačil svoje diela Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Pavol Orságh Hviezdoslav aj Ján Kollár. Samotné mesto nás zase zlákalo svojím symbolom – originálnym Skalickým trdelníkom. Ale cesta späť nebola jednoduchá. Vlak, ktorý smeroval do Kútov, mal technickú poruchu, a tak sme všelijako cúvali, posúvali sa o pár metrov vpred a opäť vzad. S nemalým meškaním sme vystúpili a zistili, že vlakový spoj smerujúci do Bratislavy nás už na stanici v Kútoch nečaká. Unavení sme si sadli na lavičky a s nádejou pozerali na orientačnú tabuľu oznamujúcu príchod a odchod vlakov, no každý mal veľké meškanie. Po nekonečnom čakaní nakoniec prišiel ten vytúžený a odviezli sme sa na železničnú stanicu do nášho hlavného mesta. Cestou sme spolu žartovali, rozprávali sa a v horúčave kupovali veľa zmrzliny na osvieženie. Exkurzia a výlet sa mi veľmi páčili. Videli sme skutočné pracovisko, kde možno o pár rokov budem aj ja, keďže bývam neďaleko, a cítila som sa ako doma. Bol to zážitok, ktorý som nemala možnosť získať na základnej škole, a myslím si, že tento deň mal pozitívny vplyv na každého.

Klaudia Deglovičová, I.GMB