Návšteva Múzea Ľudovíta Štúra v Modre

Do múzea v malebnom mestečku na upätí Malých Karpát sme sa vybrali preto, aby sme si pripomenuli životnú cestu významného politika, publicistu, jazykovedca, básnika a kodifikátora novej spisovnej slovenčiny. Prezreli sme si fotografie rodného domu, v ktorom vyrastal, dozvedeli sme sa veľa zaujímavých informácií o jeho rodine, štúdiu a vzdelaní. Spolu s podobizňami a fotografiami Ľudovíta Štúra, jeho priateľov, lásky Márie Pospíšilovej a priateľky Adely Ostrolúckej sme videli aj broky zo zbrane, ktorou sa postrelil, nôž na otváranie listov v tvare konského kopyta, ba i pramienok jeho vlasov a úlomok stehennej kosti.
Hoci musel absolvovať cestu plnú prekážok, nikdy sa nevzdal svojho cieľa. Nezlomil ho ani vydaný zatykač na jeho osobu, život v ústraní, ba dokonca ani nútený útek z krajiny… Jednoduché to nemal ani v súkromnom živote. Do Modry sa presťahoval po smrti brata Karola, pomáhal švagrinej s domácnosťou, deťmi a žil tu pod neustálym policajným dozorom.
Aj Ľudovít mal svoje vášne. Vo voľnom čase sa venoval jazde na koni a poľovačkám, až kým sa mu jedna nestala osudnou. O pár dní po nej zomrel práve v pamätnej izbe, v ktorej sme hodnú chvíľu stáli so zatajeným dychom.
Poslednou zastávkou nášho výletu bol modranský cintorín a s úctou sme sa poklonili bojovníkovi za slobodu, nezávislosť a samostatnosť, ktorý celý život zasvätil slovenskému národu. Keby sa jeho životná púť neskončila predčasne, ktovie, aký osud by ho čakal a čo všetko by ešte stihol urobiť pre Slovákov.

Klaudia Deglovičová, II. GMB