Janka Miklášová učila 35 rokov

V lete sme sa rozlúčili s majsterkami odborného výcviku, pani Jankou Miklášovou a Evkou Kučmovou. Prinášame vám rozhovor s jednou z nich, Jankou.

Na našej škole som učila 35 rokov. Bola som majsterkou odbornej výchovy pre profesiu ručný sadzač (práca s olovenými písmenkami, tvorenie slov, riadkov a stránok), asi 13 rokov. Potom prišli počítače a začala som sa spolu so žiakmi učiť robiť prípravu pre tlač elektronickou formou pomocou programov vytvorených pre túto činnosť. Programy sa postupne prispôsobovali a zdokonaľovali, až sme prešli na programový balík ADOBE. (Ten bol zo začiatku použiteľný iba na počítačoch Apple Macintosh, no neskôr bol použiteľný aj v PC).

V časoch, keď som začínala, bol celý internát obsadený žiakmi z celého Slovenska. Keď som sa neskôr objavila v tlačiarňach mimo Bratislavy, oslovilo má veľa bývalých žiakov, ktorí pracovali na rôznych pozíciách v polygrafii.

Mojím najobľúbenejším heslom je „Kto chce hľadá spôsob a kto nechce hľadá dôvod“. Súčasní žiaci majú niečo ťažšie, niečo ľahšie. Rozhodne majú viac možností. Mala som žiakov, ktorí po maturite odišli od profesie a po rokoch sa vrátili. Taktiež počas štúdia môžu zmeniť profesiu a ísť tam, kde ich to viac baví.

Počas môjho pôsobenia v škole boli aj mnohé príhody, no najviac som sa bavila v čase keď som učila žiakov 2. ročníka (viac rokov) a oni ma vždy presviedčali, že je lepšie zalamovať v Adobe Photoshop ako v Adobe InDesign (InDesign nemali radi, kým sa ho nenaučili). Presvedčila som ich tým, že som im dala urobiť viacstranovú publikáciu v Adobe Photoshop. Neskôr, keď si to prácne vyskúšali, mi dali za pravdu. Je zbytočné žiakov na praxi presviedčať slovami, je potrebné, aby si všetko „skúsili“ a to nezabudnú. O tomto je vlastne praktické vyučovanie.

Je dôležité hodnotiť snahu a záujem žiaka urobiť zadanú prácu a až potom riešiť chyby. Ak mal žiak záujem, tak sme vždy našli cestu ako sa zdokonaliť. V hodnotení práce treba motivovať, vysvetľovať, konfrontovať a nie kritizovať a odrádzať od snahy zlými známkami.

Žiaci by si mali odniesť používanie základných polygrafických pravidiel, vedieť pracovať s textom, obrázkami a farbami, ovládať estetickú úpravu tlačovín, webových stránok a ovládanie programov Adobe. Toto všetko je základom práce pre grafika či už v grafických štúdiách, tlačiarňach a prevádzkach so zameraním na polygrafiu.

Polygrafická škola je špecifická pre prípravu odborníkov v grafike a v polygrafii. Po jej absolvovaní žiak získa odborné a všeobecné vzdelanie, maturitu a ešte aj výučný list. Absolvent našej školy má možnosť pokračovať v štúdiu na vysokých školách rôzneho zamerania, prípadne pracovať v prevádzkach ako sú grafické štúdiá, reklamné agentúry, či tlačiarne.

Vyrastala som v rodine polygrafov (otec sadzač, mama tlačiarka). Od detstva sa u nás hovorilo o úprave a návrhoch tlačovín a ja som sa „zaradila“. Neľutujem ani jeden deň strávený v škole, v ručnej sadziarni, na prvej fotosadzbe na Slovensku, na prvých počítačoch v škole. Neľutujem ani odchod zo školy na 8 rokov – práca v grafických štúdiách a v redakcii – a zase návrat do školy, kde som žiakom ďalšie roky odovzdávala praktické skúsenosti.

S láskou spomínam na prácu, ktorú som vykonávala, na žiakov, kolegov a na všetko, čo som v mojom polygrafickom pôsobení zažila. Momentálne je pre mňa dôležité byť so svojimi rodičmi, ktorí už potrebujú pomoc. Vo svojej domácnosti mám vnuka „prváčika“ a aj tam je sem-tam potrebná babka – pedagóg. Takže moje poslanie v dôchodkovom veku je „prijať úlohu“ byť tam, kde som potrebná.

Janke Miklášovej ďakujeme za príjemné čítanie a prajeme všetko dobré 🙂