Auschwitz – Birkenau, Krakov

Osvienčim – exkurzia

Hovorí sa, že sa treba sústrediť na prítomnosť. Súhlasiť s tým môžeme, ale jednoznačne nesmieme zabúdať ani na minulosť. 27. 11. 2024 nám všetkým výlet do Osvienčimu pripomenul temné stránky minulosti, ktoré je dôležité si pripomínať.

Výlet sa začal obyčajnou rannou cestou autobusom, ktorú sprevádzala dobrá nálada. Po tejto dlhej a celkom vyčerpávajúcej ceste sme dorazili do Osvienčimu. Tu už sa nálada zmenila a vládol skôr tichý rešpekt. Široké priestranstvá, obrovské budovy, ostnaté drôty a viac ako milión obetí. To charakterizuje Osvienčim.

Osvienčim, tiež známy ako Auschwitz, bol jeden z najväčších nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov počas druhej svetovej vojny. My sme navštívili budovy, v ktorých sa nachádzali temné fotky i rôzne osobné predmety obetí ako napríklad kufre, topánky, okuliare a dokonca aj vlasy.

Táto chlad vyvolávajúca prehliadka pokračovala v druhej časti Osvienčimu – v Birkenau. Táto časť bola ešte o čosi temnejšia. Nachádzali sa tu budovy, v ktorých väzni spávali, koľajnice po ktorých väzňov prevážali, a tiež zničené plynové komory.

Začalo sa stmievať a atmosféra sa stala omnoho intenzívnejšou v tom najtragickejšom zmysle slova. Pod kožu sa nám zapísala beznádej a strach obetí. Napriek tomu, že nikto z nás priamo nezažil hrôzy a utrpenia týchto miest, považujeme to za varovanie pred zlom, ktoré sa môže opakovať, ak zabudneme.

Po nesmierne emotívnej prehliadke sme sadli späť do autobusu a naša cesta smerovala k hotelu.

Ráno po zobudení sme znova nasadli do autobusu a cieľom našej cesty bolo druhé najväčšie mesto Poľska – Krakov. V tomto prostredí bola atmosféra oveľa príjemnejšia ako v predošlý deň. Po prehliadke nádhernej katedrály sme zamierili do krásneho historického centra a tu sme dostali možnosť prejsť si Krakov samostatne. Nuž, a tu sa už náš výlet blížil ku koncu. Do Bratislavy sme sa vrátili všetci vyčerpaní, v neskorých večerných hodinách.

Tento výlet bol skúsenosťou, ktorú by mal zažiť každý, aby sa na svet pozeral s väčšou pokorou a vďačnosťou. Je to jeden zo zážitkov, na ktorý tak ľahko nezabudneme, pretože v nás všetkých zarezonoval a naučil nás vážiť si čo máme.

Mia X. Lopašovská, II. G

Momentky z návštevy Osvienčimu

Krakov